Za bežných okolností si telo vytvára špecializované protilátky po nákaze patogénom (baktériou, vírusom atď.). Napríklad prítomnosť vírusu si najprv všimnú bunky prirodzenej imunity, ktoré vírus pohltia a jeho kúsky „ukazujú“ T-bunkám (druh bielych krviniek zodpovedných za bunkovú imunitu). Takto stimulované T-bunky potom pomáhajú dozretiu B-buniek (druh bielych krviniek zodpovedných za protilátkovú imunitu), ktoré vyrábajú protilátky, ktoré špecificky útočia na tento vírus. Imunitný systém si pritom dáva pozor na to, aby sa nevytvárali protilátky proti molekulám na povrchu vlastných buniek [1].
Ako je teda možné, že ľudia s krvnou skupinou A majú protilátky proti antigénu B? Ako najpravdepodobnejšie sa javí, že imunitný systém pôvodne vyrobil tieto protilátky proti patogénnym vírusom alebo baktériám, prípadne proti baktériám, ktoré sa nachádzajú v zažívacom trakte [2, 3]. Tieto patogény majú na svojom povrchu sacharidové (cukrové) štruktúry, ktoré sú zložením a tvarom veľmi podobné práve antigénom A a B. Reakcia protilátok proti antigénom A a B by v tomto prípade bola iba nechceným vedľajším efektom.
Alternatívnym vysvetlením môžu byť prirodzené protilátky. Prirodzené protilátky sú produkované B1-bunkami, ktoré na rozdiel od klasických B-buniek nemusia byť aktivované (k tvorbe protilátok potrebujú totiž klasické B-bunky pomoc od T-buniek). Tvoria pritom menej špecifické protilátky proti molekulám typicky sa vyskytujúcim na povrchu baktérií a vírusov, ale nie na povrchu vlastných buniek. Tieto protilátky pritom môžu rozpoznať aj A alebo B antigény [4, 5].
Iné (aj keď menej podložené) hypotézy tvrdia, že v niektorých bunkách môže pod stresom dochádzať k chybám, kvôli ktorým tieto bunky môžu vytvoriť krvné proteíny s A a B antigénmi na svojom povrchu. Tie sú potom rozpoznané imunitným systémom ako cudzie a imunitný systém si proti nim vytvorí protilátky [6, 7].
Všetky tieto hypotézy sú do určitej miery experimentálne podložené, a je teda možné, že naraz existuje niekoľko mechanizmov, vďaka ktorým imunitný systém vytvára protilátky proti krvným antigénom. Na definitívnu odpoveď si ale budeme musieť počkať.
Pro Zeptej se vědce odpovídal Samuel
Zdroje:
[1] V. Hořejší: Základy imunologie
[2] https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC2136992/
[3] https://doi.org/10.1084/jem.113.6.1077
[4] https://doi.org/10.1111/trf.13087
[5] https://doi.org/10.1097/TP.0000000000004658
