Ďakujeme za skvelú otázku! Ocot, ktorý väčšina z nás pozná ako kvasný liehový (odpovedajúci 8 % kyseline octovej), má ako dezinfekčný prostriedok dlhú históriu siahajúcu až do obdobia 5000 rokov pred naším letopočtom [1]. Dodnes sa používa napríklad k dezinfekcii ovocia a zeleniny či pri upratovaní domácnosti, no je však naozaj účinný, alebo je to len tisícročný mýtus?

Dezinfekčná (antibakteriálna) účinnosť akéhokoľvek prípravku závisí obecne od koncentrácie aktívnej látky, doby pôsobenia, pH a teploty prostredia, druhu prítomných baktérií a ich množstva [2]. Samotné testovanie väčšinou prebieha tak, že sa v laboratórnych podmienkach vypestujú rôzne kmene baktérií a následne sa ich snažíme zlikvidovať pôsobením potencionálne antibakteriálnych látok v rôznych koncentráciách (0 – 100 %) a za rôzne dlhú dobu (napr. 5, 10, 60 min.). Po ukončení experimentu sa baktérie spočítajú a definuje sa ich úbytok.

Mnohé vedecké štúdie reportujú, že kyselina octová účinne likviduje bežné bakteriálne kmene (napr. Escherichia coli, Mycobacterium tuberculosis, Staphilococcus aureus) [3–6].

Vedci zo Severnej Karolíny porovnávali antibakteriálnu účinnosť octu (5 %) a komerčných dezinfekčných produktov na bežne vyskytujúce sa baktérie. Určité bakteriálne kmene boli octom redukované porovnateľne s bežnými prostriedkami, zatiaľ čo u iných kmeňov v porovnaní s komerčnými prípravkami zaostával. Výsledky tejto štúdie teda ukazujú, že ocot dezinfekčné účinky má, no môžu byť slabšie v porovnaní s komerčnými prípravkami [8].

Vedci z Nemecka použili na otestovanie dezinfekčných účinkov štandardizované európske testy (testy k overeniu, či daná látka môže byť podľa európskych noriem označená ako dezinfekčná alebo antiseptická). Ich výsledky naznačujú, že 10 % kyselina octová v kombinácií s 1,5 % kyselinou citrónovou efektívne a dostatočne likviduje najbežnejšie kmene baktérií. Ďalej prišli na to, že kyselina octová už v 5 % koncentrácií dokáže likvidovať víry a v koncentrácií 0,75 % efektívne ničí baktérie pri praní prádla [9].

Záver teda je, že ocot dezinfekčné účinky má. V bežnej koncentrácií (8 %) môže jeho účinnosť mierne zaostávať v porovnaní so svojimi kolegami typu Savo. Pre zvýšenie účinnosti môžeme používať koncentrovanejšiu kyselinu octovú (napr. 10 %) a kombinovať ju napríklad s kyselinou citrónovou. Používanie octu v domácnosti nepredstavuje taktiež takmer žiadne zdravotné riziká na rozdiel od konvenčných čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, ktoré sú často dostupné vo vysokých koncentráciách a môžu obsahovať ďalšie pridané zdraviu škodlivé látky.

Pro Zeptej se vědce odpovídaly Nina a Barbora.

Referencie:

1. Johnston CS, Gaas CA. Vinegar: Medicinal Uses and Antiglycemic Effect. Medscape Gen Med [Internet]. 30. květen 2006 [citován 8. únor 2023];8(2):61. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1785201/
2. Budak NH, Aykin E, Seydim AC, Greene AK, Guzel-Seydim ZB. Functional Properties of Vinegar. J Food Sci [Internet]. 2014 [citován 8. únor 2023];79(5):R757–64. Dostupné z: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/1750-3841.12434
3. Fraise, A. P., Wilkinson, M. A. C., Bradley, C. R., Oppenheim, B., & Moiemen, N. (2013). The antibacterial activity and stability of acetic acid. Journal of Hospital Infection, 84(4), 329–331. https://doi.org/10.1016/j.jhin.2013.05.001
4. Bjornsdottir, K., Breidt, F., & McFeeters, R. F. (2006). Protective effects of organic acids oil survival of Escherichia coli O157:H7 in acidic environments. Applied and Environmental Microbiology, 72(1), 660–664. https://doi.org/10.1128/AEM.72.1.660-664.2006
5. Entani, E., Asai, M., Tsujihata, S., Tsukamoto, Y., And, !, & Ohta2, M. (1998). Antibacterial Action of Vinegar against Food-Borne Pathogenic Bacteria Including Escherichia coli 0157:H7. In Journal of Food Protection (Vol. 61, Issue 8). http://meridian.allenpress.com/jfp/article-pdf/61/8/953/1661316/0362-028x-61_8_953.pdf
6. Cortesia, C., Vilchèze, C., Bernut, A., Contreras, W., Gómez, K., de Waard, J., Jacobs, W. R., Kremer, L., & Takiff, H. (2014). Acetic acid, the active component of vinegar, is an effective tuberculocidal disinfectant. MBio, 5(2). https://doi.org/10.1128/mBio.00013-14
7. Ryssel H, Kloeters O, Germann G, Schäfer Th, Wiedemann G, Oehlbauer M. The antimicrobial effect of acetic acid—An alternative to common local antiseptics? Burns [Internet]. 1. srpen 2009 [citován 8. únor 2023];35(5):695–700. Dostupné z: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0305417908003616
8. Rutala, W. A., Barbee, S. L., Aguiar, N. C., Sobsey, M. D., & Weber, D. J. (2000). Antimicrobial Activity of Home Disinfectants and Natural Products Against Potential Human Pathogens. Infection Control & Hospital Epidemiology, 21(1), 33–38. https://doi.org/10.1086/501694
9. Zinn, M. K., & Bockmühl, D. (2020). Did granny know best? Evaluating the antibacterial, antifungal and antiviral efficacy of acetic acid for home care procedures. BMC Microbiology, 20(1). https://doi.org/10.1186/s12866-020-01948-8