Kognitívne (poznávacie) funkcie zahŕňajú procesy, ktoré nám pomáhajú chápať a interpretovať svet okolo nás, napríklad učenie, pamäť, pozornosť a analytické myslenie. Tieto mentálne schopnosti nám umožňujú plánovať, riešiť problémy a prispôsobovať sa okolnostiam. Zakladajú sa na komplexných neurologických procesoch, ktoré zahŕňajú elektrickú aktivitu mozgu.
Náš mozog obsahuje miliardy neurónov, ktoré medzi sebou komunikujú pomocou elektrických impulzov. Tieto elektrické signály spolu vytvárajú formácie, ktoré nazývame mozgové vlny. Existuje 5 hlavných typov mozgových vĺn, ktoré sa rozlišujú podľa frekvencie: delta, théta, alfa, beta a gama vlny, pričom ich frekvencia stúpa v uvedenom poradí. Alfa a beta vlny sú najčastejšie aktívne počas dňa, zatiaľ čo ostatné typy sa objavujú prevažne počas spánku. Frekvencia alfa vĺn je 8–12 Hz, zatiaľ čo beta vlny majú frekvenciu 12–38 Hz.
Beta vlny súvisia s aktívnym premýšľaním, vysokým výkonom a pocitom vzrušenia, no dlhodobá vysoká aktivita beta vĺn môže viesť k úzkosti, stresu [1, 2]. Na druhej strane alfa vlny súvisia s hlbokou relaxáciou tela a mysle [1, 3]. Aktivujú sa najmä v bdelom stave, poprípade tiež so zatvorenými očami, keď sa zníži vizuálny vstup do mozgu, a signalizujú stav pokoja [4]. Tento „alfa rytmus“ sa môže strácať, keď otvoríme oči, alebo keď sa začneme aktívne na niečo sústrediť alebo riešiť zložitejšie úlohy.
Na podporu učenia sa niekedy doporučuje počúvať hudbu obsahujúcu špeciálne tóny. Binaurálne tóny fungujú na princípe mierne odlišných frekvencií prenášaných do každého ucha (napríklad 210 Hz do jedného ucha a 200 Hz do druhého), čo v mozgu vytvorí vnímaný tón s frekvenciou rovnajúcou sa ich rozdielu – v tomto prípade 10 Hz, teda v rozsahu alfa vĺn [5]. Dostupné štúdie, zaoberajúce sa zlepšením pamäte po pôsobení binaurálnych tónov, majú výrazné limitácie, hlavne čo sa týka množstva testovaných subjektov, ktoré bolo vo väčšine prípadov nedostačujúce, a preto nie je možné úplne jednoznačne potvrdiť zlepšenie pamäti alebo kognitívnych funkcií vo výraznej miere [6]. Niekoľko málo dostupných štúdií [5, 7, 8] popisuje dočasný pozitívny účinok na kapacitu pracovnej pamäte po stimulácii binaurálnymi tónmi, alebo mierne zvýšenie výkonu účastníkov v úlohách na krátkodobú pamäť, vo väčšine štúdií sa však pozitívne účinky nepreukázali.
Na trhu sú dostupné rôzne hudobné nahrávky a aplikácie, ktoré využívajú tzv. „alfa rytmy“ prostredníctvom binaurálnych tónov. Takéto nahrávky možno nájsť napríklad na platformách ako Spotify, YouTube alebo v meditačných aplikáciách. Tvorcovia týchto aplikácií často tvrdia, že binaurálne tóny podporujú relaxáciu a koncentráciu. Ako už bolo v odpovedi spomenuté, vedecké dôkazy týkajúce sa účinnosti binaurálnych tónov sú zatiaľ nejednoznačné a vyžadujú ďalší výskum [6]. Je preto dôležité mať realistické očakávania a nevnímať túto hudbu ako „zázračné riešenie.“
Pro Zeptej se vědce odpovídala Zuzka
Zdroje:
[1] https://doi.org/10.1016/B978-0-12-804490-2.00002-6
[2] https://nin.nl/about-the-brain/brain-waves/
[3] https://doi.org/10.1109/ICCCE.2010.5556761
[4] https://doi.org/10.1162/jocn_a_01403
[5] http://doi.org/10.21909/sp.2015.02.689
[6] https://doi.org/10.1371/journal.pone.0286023
