Dotazy a odpovědi

Škodí sýr imunitě?

Datum odpovědi: 16. 11. 2025

1551

Dotaz:

Je známo, že fermentační produkty, jako jsou máselná a propionová kyselina, mají příznivý vliv na imunitní systém, mimo jiné podporou správné regulace Treg lymfocytů. V našem mikrobiomu se zároveň vyskytuje široké spektrum bakterií, které tyto látky produkují. S přáteli nás proto napadla poněkud netradiční otázka: kolik gramů parmezánu musí člověk sníst, aby si způsobil zdravotní problémy související s imunitou? Existují studie, které popisují souvislost mezi konzumací fermentovaných potravin a snížením aktivity imunitního systému – tedy například zvýšeným rizikem nádorových onemocnění nebo imunodeficiencí?
Zdroj obrázku: Canva

Minutová odpověď:

1)

Podľa aktuálne dostupných údajov neexistujú štúdie, ktoré by preukazovali spojitosť medzi konzumáciou väčšieho množstva fermentovaných potravín a zníženou aktivitou imunitného systému.

2)

Do úvahy by totiž trebalo vziať obrovské množstvo premenných, a to od zloženia syra, mikrobiomu jedinca, trávenia, po absorpčnú schopnosť čriev.

3)

Jedenie fermentovaných produktov podľa štúdii autoimunitné prejavy u niektorých chorôb, ako napríklad roztrúsená skleróza, potláča.
Zdroj obrázku: Canva

Celá odpověď:

Ako správne píšete, mastné kyseliny ako acetát, butyrát alebo propionát sú produktami fermentácie baktérii v našom čreve, u ktorých bolo zistené, že sa podieľajú aj na správnej funkcii regulačných T (Treg) lymfocytov [1]. Medzi hlavné funkcie Treg lymfocytov patrí predovšetkým udržovať tzv. toleranciu, teda potláčať imunitnú reakciu tela na vlastné molekuly, bunky a tkanivá, a preto je nedostatočné množstvo či porušená funkcia týchto buniek spájaná s rozvojom rôznych autoimunitných ochorení [2]. Zabezpečujú, aby útok smeroval len proti skutočným nepriateľom, ako sú rôzne patogény, a nie voči vlastnému telu. Zároveň dysbióza (teda také zloženie mikrobiomu, ktoré sa významne líši od toho, ktoré považujeme za normálne, t. j. v prospešnej rovnováhe medzi mikrobiomom a hostiteľom) v čreve môže spustiť niekoľko typov autoimunitných a zápalových ochorení, napríklad diabetes mellitus 1. a 2. typu či progresiu reumatoidnej artritídy [3].

Odpoveď na vašu otázku: Nie, štúdie, ktoré by popisovali spojitosť medzi jedením veľkého množstva fermentovaných produktov a potlačením aktivity imunity či vzniku imunodeficiencie u ľudí, neexistujú, a to mimo iného aj kvôli veľkému množstvu premenných, ktoré by bolo potrebné vziať do úvahy (zloženie syra, mikrobiom jedinca, trávenie či absorpčná schopnosť čriev). 

Imunodeficiencie sú vážne poruchy imunity a vznikajú predovšetkým na podklade iných mechanizmov. Môžu byť vrodené (genetické) alebo získané a vznikajú v dôsledku chýbajúcich alebo nesprávne fungujúcich imunitných buniek či protilátok. Zvýšené množstvo Treg lymfocytov môže byť prítomné pri niektorých imunodeficientných ochoreniach a ovplyvňovať imunitnú rovnováhu, ale samo o sebe nie je príčinou imunodeficiencie [4]. Ak však pod pojmom imunodeficiencia rozumiete všeobecne zhoršenú schopnosť bojovať proti určitým patogénom, tak existujú napr. také patogény, napr. HIV či tuberkulóza, ktoré vedia prinútiť imunitný systém, aby tvoril viac Treg lymfocytov, následne potlačiť imunitu a znemožniť telu sa infekcie úspešne zbaviť [5, 6]. Podobne je popísaná aj súvislosť so zvýšenými hodnotami Treg lymfocytov s malignitami – niektoré druhy nádorov používajú Treg lymfocyty, ktorými sa obklopujú, a znemožňujú tak imunitnému systému ich identifikovať ako hrozbu a začať proti nim bojovať [7].

Ak by vás zaujímal vzťah medzi jedením fermentovaných produktov (či priamo mastných kyselín ako napr. butyrát) a autoimunitami, tak štúdie popisujú, že ich jedenie autoimunitné prejavy potláča, a to rôznymi mechanizmami, t. j. nielen tvorením nových Treg buniek, ale aj napr. znížením tvorby prozápalových cytokínov či zvýšenou produkciou IgA [8]. Konkrétne požívanie propionátu u pacientov s roztrúsenou sklerózou ukázalo, že po dvoch týždňoch jeho príjmu došlo k významnému a trvalému nárastu funkčných Treg lymfocytov. Po troch rokoch jeho užívania sa zároveň ukázalo, že títo pacienti mali zníženú ročnú mieru relapsov či atrofiu mozgu a že propionát preto môže slúžiť ako významný imunomodulačný doplnok k liekom na roztrúsenú sklerózu [9].

Pro Zeptej se vědce odpovídala Jana

Zdroje:

[1] https://doi.org/10.3389/fnut.2022.878382 

[2] https://doi.org/10.1016/j.cell.2008.05.009 

[3] https://doi.org/10.1038/emm.2017.36

[4] https://doi.org/10.1186/1710-1492-7-S1-S11

[5] https://doi.org/10.1182/blood-2012-07-409755

[6] https://doi.org/10.3389/fimmu.2015.00217 

[7] https://doi.org/10.1111/cas.14069 

[8] https://doi.org/10.3390/nu13051516 

[9] https://doi.org/10.1016/j.cell.2020.02.035 

Odpovídala

2. lékařská fakulta Univerzity Karlovy

Odborná recenze:

Ústav imunologie, 2. lékařská fakulta Univerzity Karlovy a Fakultní nemocnice v Motole

Editace textu:

Michaela Martineková
študentka veterinárnej medicíny, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie
Ústav analytické chemie, VŠCHT Praha

Mohlo by se vám líbit: