Tukové tkanivo patrí medzi spojivové tkanivá a jeho charakteristickým znakom je hromadenie tuku, ktorý sa aktívne tvorí zo sacharidov a mastných kyselín v tukových bunkách, tzv. adipocytoch.
Hnedé a biele tukové tkanivo
Rozlišujeme dva základné typy tukového tkaniva: hnedé tukové tkanivo a biele tukové tkanivo. Hnedé tukové tkanivo sa nachádza najmä u zvierat a u ľudských novorodencov, zatiaľ čo u dospelých ľudí je prítomné prakticky len biele tukové tkanivo [1]. Biele tukové tkanivo slúži ako zásobáreň energie, mechanická a tepelná izolácia, zároveň má aj endokrinnú funkciu (produkuje biologicky aktívne látky – hormóny, ktoré ovplyvňujú činnosť rôznych orgánov tela a prenášajú informácie vo vnútri tela).
Lipedém je chronický zdravotný stav postihujúci predovšetkým ženy [2] a charakterizuje ho symetrické nahromadenie bieleho tukového tkaniva (tuku) na nohách a rukách, často s bolesťou a v pokročilých štádiách zhoršenou pohyblivosťou [3]. Často sa nesprávne diagnostikuje ako obezita alebo lymfedém (porucha lymfatického systému), hoci tuk lipedému je odolný voči cvičeniu a diéte [4]. Nie je presne známe, ako často sa lipedém vyskytuje a čo presne ho spôsobuje [5]. Fakt, že lipedém postihuje práve ženy, je spojený s hormonálnymi zmenami (hlavne hormónu estrogénu) prebiehajúcimi u žien počas života ako napríklad puberta, tehotenstvo alebo menopauza. Práve tukové tkanivo je vďaka enzýmu aromatáze veľkým zdrojom estrogénu (hlavne v období menopauzy). V literatúre sa zároveň spomína aj možnosť genetickej predispozície na rozvoj lipedému [6, 7].
Tukové bunky sa zväšujú
Tuk lipedému sa líši od typického tuku svojou štruktúrou a metabolizmom [8], je u neho pozorovaná zväčšenie tukových buniek (adipocytov) a medzibunková fibróza (patologický proces, pri ktorom dochádza k nadmernému hromadeniu vláknitého spojivového tkaniva v orgáne alebo tkanive, čo môže viesť k poškodeniu jeho štruktúry a funkcie) [8].
Momentálne neexistujú žiadne špecifické testy na diagnostiku lipidému. Diagnóza sa stanovuje na základe podrobného rozhovoru s pacientom a dôkladného lekárskeho vyšetrenia [7].
Odstrániť tkanivo je ťažké
Tkanivo pri lipidéme je ťažké zredukovať diétou, cvičením alebo bariatrickou operáciou (má za cieľ chirurgickým spôsobom zmierniť vysoké zdravotné riziká obézneho pacienta redukciou jeho hmotnosti) [4, 9].
Tukové bunky lipidému sa správajú odlišne od zdravých adipocytov. Majú narušenú schopnosť regulovať rozklad a syntézu tukov. To znamená, že ich metabolická aktivita je často výrazne znížená v porovnaní so zdravými adipocytmi. Tuk pri lipedéme je veľmi ťažké schudnúť, pretože bunky v postihnutých oblastiach akoby „blokovali“ spaľovanie tukov [10]. Hormóny ako estrogén tento problém ešte zhoršujú, najmä v oblasti stehien a bokov, kde podporujú ukladanie tuku. U žien je tento proces prirodzene výraznejší, čo ešte viac sťažuje chudnutie.
Ľudia s lipedémom môžu profitovať z cvičení na posilnenie svalov, tréningu chôdze a hlbokého brušného dýchania na podporu lymfatického toku, pod dohľadom odborníka. Priaznivé môžu byť aj mechanické lymfodrenáže a masáže. Štandardná konzervatívna liečba zahŕňa výživové poradenstvo, kompresné pomôcky a domáci cvičebný plán [4].
Pro Zeptej se vědce odpovídala Zuzka
Zdroje:
[1] https://doi.org/10.1056/nejmoa0808718
[2] https://doi.org/10.1097/01.asw.0000363503.92360.91
[3] https://www.lipedema.org/obesity
[4] https://doi.org/10.1177/02683555211015887
[5] https://doi.org/10.1016/j.mehy.2014.08.011
[6] https://europeanreview.org/wp/wp-content/uploads/5581-5594.pdf
[7] https://doi.org/10.3238/arztebl.2020.0396
[8] https://doi.org/10.1016/j.jss.2020.03.055