Typy cievnej mozgovej príhody
Cievna mozgová príhoda (mozgová mŕtvica, iktus) je náhle poškodenie mozgových funkcií, ktoré vzniká buď zablokovaním mozgovej cievy (ischemický iktus), alebo prasknutím mozgovej cievy (hemoragický iktus) [1, 2].
- Zablokovanie mozgovej cievy (ischemický iktus) nastáva, keď sa náhle zablokuje mozgová cieva, buď tvorbou zrazeniny (trombus) alebo embolom (uvoľnený materiál, napríklad trombus uvolněný do krvného riečiska, tuková či vzduchová bublinka, alebo cudzorodá častica v krvnom riečisku).
Keď sa v cievach vytvorí zrazenina krvi, ktorá zablokuje prietok krvi, hovoríme o trombóze. Táto zrazenina môže vzniknúť v dôsledku poškodenia cievnej steny (napr. pri ateroskleróze) alebo zmenami v krvi, ktoré zvyšujú tendenciu k zrážaniu [3]. Zrazenina spôsobujúca mŕtvicu môže vzniknúť v dôsledku zvýšenej zrážanlivosti krvi alebo nahromadením tuku a iných zložiek krvi v cievach (ateroskleróza). Embólia nastáva, keď sa časť zrazeniny (alebo iná látka ako tuk alebo vzduch) uvoľní z miesta pôvodu a cestuje krvou, až sa zasekne v užšej cieve, čím zablokuje prietok krvi. Tento materiál môže pochádzať z ciev, srdca alebo iných častí tela [3]. Embólia môže vzniknúť v srdci alebo sa do krvného obehu uvoľniť z prasknutého aterosklerotického plátu, ktorý je tvorený usadeným tukom a krvnými zložkami. Narušenie prietoku krvi do mozgu spôsobuje nedokrvenie danej oblasti mozgu (akútnu ischémiu), čo vedie k poškodeniu mozgových funkcií. Pri ischemickom iktuse nedostatok kyslíka v mozgu vedie k bunkovej smrti, pričom neurologické príznaky (ako napr. oslabenie alebo ochrnutie jednej strany tela, porucha reči, poklesnutý kútik úst, poruchy zraku…) sa objavujú už po 1 minúte. Ak je nedostatok kyslíka dlhší, nastávajú nezvratné zmeny mozgu [1].
- Prasknutie mozgovej cievy (hemoragický iktus) je krvácanie v mozgu, ktoré vzniká najčastejšie v dôsledku dlhodobo vysokého krvného tlaku, ale aj pri prasknutí aneuryzmy (vysvetlené podrobnejšie v texte nižšie), úrazoch, nádoroch, artériovenóznych malformáciách (vysvetlené podrobnejšie v texte nižšie), poruchách zrážania krvi alebo užívaní niektorých liekov.
Ak je krvácanie rozsiahle, môže zvýšiť vnútrolebečný tlak. Tento tlak je dôležitý pre správnu funkciu mozgu. Ak vnútrolebečný tlak stúpa (napríklad pri krvácaní), môže to viesť k poškodeniu mozgu, pretože zvyšujúci sa tlak môže znižovať prietok krvi do mozgu a spôsobiť jeho poškodenie. Prasknutie mozgovej cievy je vážnejšie ako zablokovanie mozgovej cievy, pretože spôsobuje väčšie sekundárne poškodenie (zvýšený tlak v lebke, opuch mozgu) [1].
Niektorí ľudia majú v mozgu chybné miesta na cievach, ktoré môžu spôsobiť krvácanie. Jedným z nich je výduť na cieve (nazýva sa aneuryzma), ktorá vzniká tam, kde je cievna stena oslabená. Keď sa príliš napne, môže prasknúť a krv sa vyleje do mozgu. Iný typ poruchy predstavuje nesprávne vytvorená cieva už od narodenia (artériovenózne malformácie) – v nej prúdi krv priamo z tepien do žíl, čo je neobvyklé. Tým vzniká vysoký tlak v cieve, čo môže viesť ku krvácaniu, bolestiam hlavy, záchvatom alebo problémom so zrakom a rečou.
Rizikové faktory vzniku cievnej mozgovej príhody
Riziko vzniku mŕtvice sa zvyšuje s počtom rizikových faktorov, ktoré človek má. Niektoré faktory ako vek, pohlavie a rodinná predispozícia ovplyvniť nemožno [4]. Rodinná anamnéza cievnych ochorení a vrodené vady ciev, ako sú aneuryzmy, tiež zvyšujú riziko vzniku mŕtvice [4]. Existujú však aj rizikové faktory, ktoré možno ovplyvniť zmenou životného štýlu, stravy alebo s pomocou lekárov. Medzi tieto faktory patria:
- Vysoký krvný tlak: Zvyšuje riziko poškodenia cievnych stien, čo môže viesť k ich zúženiu, upchatiu alebo prasknutiu [5].
- Cukrovka: Zvyšuje riziko mŕtvice. Vysoké hladiny cukru v krvi, najmä v kombinácii s vysokým krvným tlakom, zvyšujú riziko vzniku mŕtvice [6].
- Fajčenie: Poškodzuje cievy a zvyšuje riziko mŕtvice. Je spojené s aterosklerózou. Tento proces spôsobuje zmeny v štruktúre cievnych stien, najmä v ich vnútorných vrstvách [3, 7].
- Porucha metabolizmu tukov v krvi: Vysoká hladina cholesterolu je spojená s aterosklerózou a následným rizikom mŕtvice [8].
- Obezita: Riziko mŕtvice sa postupne zvyšuje, ak má osoba BMI (Body Mass Index, Index telesnej hmotnosti) nad hodnotou 30 [9, 10].
- Nadmerná konzumácia alkoholu [11].
Zmenou životného štýlu, úpravou stravovania a zaradením fyzickej aktivity [12] možno tieto rizikové faktory ovplyvniť, čím sa znižuje pravdepodobnosť vzniku mŕtvice. Ak má človek v rodine viac prípadov mŕtvice, je vhodné pravidelne podstupovať preventívne vyšetrenia, aby sa riziko včas odhalilo a minimalizovalo.
Príklady možných vyšetrení
- Krvné testy na kontrolu hladiny cholesterolu, cukru a ďalších parametrov.
- Ultrazvuk ciev na krku (karotické artérie) na odhalenie prípadného zúženia alebo prítomnosti plátov.
- CT (počítačová tomografia) alebo MRI (magnetická rezonancia) mozgu môže byť užitočné v prípade podozrenia na prípadné poškodenie ciev alebo iné abnormality.
- Genetické testy: Ak máte v rodine viacero prípadov mŕtvice, môže byť užitočné poradiť sa s lekárom o genetických vyšetreniach, ktoré môžu identifikovať riziko vrodených porúch alebo predispozíciu k cievnym problémom.
Pro Zeptej se vědce odpovídala Zuzka
Zdroje:
[2] https://www.wikiskripta.eu/w/C%C3%A9vn%C3%AD_mozkov%C3%A9_p%C5%99%C3%ADhody
[3] https://www.wikiskripta.eu/w/Ischemie_mozku
[6] https://doi.org/10.1016/j.amjms.2016.01.011
[7] https://www.wikiskripta.eu/w/Ateroskler%C3%B3za
[8] https://www.wikiskripta.eu/w/Dyslipid%C3%A9mie
[9] https://doi.org/10.5469/neuroint.2020.00108
[10] https://doi.org/10.1161/strokeaha.120.033016
