Vracanie je obranný reflex, ktorý pomáha telu zbaviť sa škodlivých a dráždivých látok. Podnetom pre vyvolanie vracania je najčastejšie mechanické (roztiahnutie) a chemické dráždenie buniek v stene tráviaceho traktu. Takto podráždené bunky posielajú signál prostredníctvom neurónov do centra vracania v predĺženej mieche. Centrum vracania koordinuje rytmické pohyby čreva posúvajúce potravu zažívacím traktom: črevo (konkrétne jeho počiatočná časť – dvanástnik) sa stiahne a obsah čreva sa vráti do žalúdka; žalúdok a pažerák (česky jícen) relaxujú; a brušné svaly sa spolu s bránicou stiahnu, čo vedie k samotnému vracaniu. Zjednodušene, pokiaľ zjeme pokazené jedlo, tak bunky žalúdka pošlú signály do centra vracania, ktoré sa aktivuje. Signály z centra vracania vyvolajú sťahy čreva a žalúdka, ktoré posunú jedlo naspäť do pažeráka a ústnej dutiny. Keďže centrum vracania reguluje aj činnosť slinných žliaz, typickým sprievodným znakom vracania je zvýšená tvorba slín, ktoré chránia naše zuby pred kyslou potravou prichádzajúcou zo žalúdka [1–3].

Centrum vracania prijíma signály nielen zo žalúdka a čreva, ale aj z oblastí mozgu, ktoré zodpovedajú za kontrolu rovnováhy či emócií [3]. Mnohí ľudia preto trpia nevoľnosťou počas plavby loďou alebo pri silnom strese. Pokiaľ chceme u pacienta vyvolať vracanie, podávame látky, ktoré aktivujú centrum vracania. Naopak, lieky proti vracaniu účinkujú tak, že centrum vracania utlmujú [2, 3].

Zaujímavosťou je, že niektoré cicavce (česky savci) vrátane potkanov a zajacov nemajú dávivý reflex. Vracanie preto kompenzujú inými spôsobmi, napríklad podmienenou nechuťou (teda odmietaním určitých chutí jedla, hoci sa s nimi nikdy predtým nestretli), či konzumovaním hliny (pravdepodobne neutralizuje toxíny) [1].