Zimomriavky (husia koža, prípadne piloerekcia) sa objavujú, keď zažívame intenzívne emócie, ako je eufória, sexuálne vzrušenie, ale aj strach či znechutenie. Husia koža nám naskočí, aj keď počujeme krásnu hudbu [1], ale napríklad aj pri nepríjemnom škrabaní nechtami po tabuli [2] a veľmi typicky sa zimomriavky objavia, keď pociťujeme chlad [3].
Husia koža vzniká vďaka kontrakcii drobných svalov, nazývaných arrector pili muscles, ktoré sa nachádzajú vo vlasových folikuloch [4]. Tie, keď sa stiahnu, spôsobia vztýčenie chlpu a tým dôjde k vytvoreniu jednotlivých zimomriavok. Ide o reflex, ktorý neovládame svojou vôľou a je súčasťou „bojuj alebo uteč“ reakcií [5]. Zaujímavé je, že niektorí ľudia si dokážu vedome navodiť zimomriavky [6]. Táto vlastnosť sa ale zdá, že je vrodená a nedá sa naučiť.
Ide o fyziologickú reakciu nášho tela a tento reflex zdieľame s mnohými živočíchmi, ako sú opice, hlodavce [7], mačky či dikobrazy, ktoré vďaka nemu dokážu zdvihnúť svoje ostne, keď sa cítia v ohrození. Zvieratá vytvorením husej kože opticky zväčšia svoje telo a tým zastrašujú predátorov. Zimomriavky chránia aj pred chladom, pretože takto regulujú množstvo vzduchu v srsti a jej izolačné vlastnosti [8].
Husia koža v dôsledku príjemných dotykov, dychberúcej hudby, pri pozeraní hororu alebo naopak, keď pociťujeme mrazenie v dôsledku zlých správ, je známa snáď každému. Menej známe je, že husia koža môže byť prítomná aj ako symptóm niektorých ochorení, ako je epilepsia [9, 10]. Taktiež sa typicky objavujú pri detoxe od opiátov [11].
Je možné, že existencia zimomriavok u ľudí patrí do „pozostatkov evolúcie“, kam zaraďujeme aj napríklad zuby múdrosti a predpokladá sa, že postupne vymizne v priebehu niekoľkých storočí.
Za Zeptej se vědce vypracovala Zuzana
Zdroje
- https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0301051111000093?via%3Dihub
- https://www.jneurosci.org/content/32/41/14184
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26330029/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29261946/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32679029/
- https://peerj.com/articles/5292/
- https://www.jstage.jst.go.jp/article/expanim/48/3/48_3_209/_article
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26330029/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23883371/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23883371/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22329304/