Amitóza je pomerne málo preskúmaný spôsob delenia buniek, pri ktorom (na rozdiel od mitózy) sa genetická informácia neskladá do zbalených chromozómov, jadrová membrána sa nerozpadá a nevzniká ani deliace vretienko. Pri amitóze sa jadro jednoducho predĺži na dĺžku takmer celej bunky a následne je priškrtením rozdelené na dve jadrá, tesne pred rozdelením samotnej bunky. Rozdelením jadra sa jeho obsah náhodne rozdelí na dve časti. V procese predĺženia jadra hrajú rolu bielkoviny, ktoré sú typické aj pre mitózu (tubulín, kinezínové a myozínové motory), ale presný mechanizmus amitózy nie je známy [1-3].
Amitóza je najlepšie preskúmaná na nálevníkoch. Tieto jednobunkové prvoky obsahujú dve jadrá: menšie jadro je diploidné (obsahuje dve sady chromozómov), pri nepohlavnom delení buniek sa delí mitózou a slúži len na uchovanie genetickej informácie. Na druhej strane, väčšie jadro je polyploidné (obsahuje viacero sád chromozómov, v závislosti od druhu od 30 až do viac ako 100), delí sa amitózou a nálevníky ho používajú na expresiu génov [4].
Prítomnosť amitózy v bunkách vyšších organizmov je zatiaľ skôr kontroverzná, pretože bola pozorovaná predovšetkým nepriamo alebo v bunkových kultúrach. Ukazuje sa, že amitóza môže hrať rolu napríklad v tvorbe zárodočných buniek v črevách vínnych mušiek a výživových buniek embrya myší [5,6]. V každom prípade, presný priebeh amitózy a jej funkcia vo vyšších organizmoch nie je známa v tomto prípade si budeme musieť počkať na výskum v ďalších rokoch až desaťročiach.
Za Zeptej se vědce odpovídal Samuel
Zdroje:
[1] https://journals.asm.org/doi/10.1128/EC.3.5.1217-1226.2004#F4
[2] https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21387572/
[3] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC25561/
[4] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8467633/
[5] https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/0143400491900062?via%3Dihub