Darovanie vajíčok je proces, pri ktorom zdravá žena podstúpi stimuláciu tvorby vlastných vajíčok. Následne dochádza k ich odobratiu. Darované vajíčka potom využijú ženy, ktoré netvoria vlastné vajíčka, netvoria kvalitné vajíčka, alebo sú prenášačkami genetických ochorení.

Tento proces môže mať aj pre darkyňu svoje výhody. Napríklad sa darkyňa dozvie veľa o svojom zdravotnom stave. Ako každý zákrok má však aj tento vedľajšie účinky. Medzi ne patrí najmä bolesť, krvácanie, podráždenie alebo ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS), čo je prehnaná reakcia organizmu na prebytok hormónov spojených so stimuláciou tvorby vajíčok. [1].

Je však namieste otázka, čo táto intenzívna niekoľkodňová dávka hormónov robí s telom z dlhodobého hľadiska. Vedie napríklad k zvýšenému riziku rakoviny? V médiách aj vedeckých štúdiách [2–5] sa objavujú sporadické prípady rakoviny u mladých, inak zdravých a bezrizikových žien, ktoré predtým darovali vajíčka. Tieto prípady zvyšujú nepokoj a vyvolávajú otázky. Nie je však možné povedať, či sa jedná o náhodu, alebo je tam súvislosť.

Napriek tomu, že proces darovania vajíčok sa využíva už dlhú dobu, neexistuje dostatok štúdií, ktoré dlhodobo sledujú darkyne vajíčok. Takéto štúdie navyše často sledujú iné parametre, ako je rakovina. Napríklad sa zistilo, že darkyne vajíčok aj niekoľko rokov po darovaní hodnotili tento proces pozitívne [6–8], na druhej strane sa však objavili veľké nedostatky a priestor na zlepšenie informovanosti darkýň [9]. Čo sa týka sledovania zdravotného stavu, tak v jednej retrospektívnej (spätnej) štúdii sa zistilo, že zdravotný stav darkýň vajíčok zodpovedá ich rovesníčkam aj niekoľko rokov (aspoň päť) po darovaní vajíčok [6]. V inej štúdii zhodnotili ako upokojujúce, že v súvislosti s dlhodobým zdravotným stavom darkýň nepozorovali žiadny prípad rakoviny vaječníkov alebo maternice a len jeden prípad rakoviny prsníka [7].

Dr. Diana M. Tober sa začala venovať dlhodobému výskumu darkýň vajíčok. V prehľadovej správe predbežných výsledkov svojho výskumu v spätnej (retrospektívnej) analýze dát pozorovali u 243 darkýň v 4,5 % prípadov výskyt rakoviny jeden a viac rokov po poslednom darovaní. Ani v tejto štúdii však nie je možné určiť, že sa jedná o dôsledok darovania. Naopak, zdá sa, že dlhodobé účinky nesúvisia s počtom cyklov alebo počtom vajíčok vyprodukovaných za cyklus. Bývalé darkyne však dávajú do súvislosti nepriaznivé zdravotné výsledky s darovaním vajíčok. V tomto výklade dlhodobých účinkov nemôžeme vylúčiť skreslenie „seba-výberu“ (self-selection bias; dochádza k nemu, keď jednotlivec sám rozhoduje, či sa štúdie zúčastní, alebo nie – môže to priatiahnuť určitý typ účastníkov častejšie) [10]. Zjavným nedostatkom týchto štúdií je však chýbajúca spätná (retrospektívna) analýza a dotazníková forma prieskumu. Teda nie všetky darkyne vyjadrili svoj názor a nahlásili svoj zdravotný stav.

Ani Americká spoločnosť pre reprodukčnú medicínu nepredpokladá zvýšené riziko rakoviny. Opierajú sa však najmä o štúdie na neplodných ženách. Pre zvýšenie bezpečnosti taktiež neodporúčajú darovať vajíčka viac ako šesťkrát [11]. Rozsiahle metaanalýzy (analýzy veľkého počtu štúdií) na neplodných ženách (tieto ženy podstupujú podobnú hormonálnu stimuláciu za účelom tvorby vlastných vajíčok) skutočne dokazujú, že ani dlhodobá stimulácia tvorby vajíčok nevedie k zvýšenému riziku vzniku rakoviny. Mierne zvýšené riziko rakoviny je pozorované iba v prípade rakoviny vaječníkov. Autori však nevedia vylúčiť, že je to spôsobené samotnou neplodnosťou [12, 13]. Zaujímavé je, že v prípade rakoviny prsníka nedochádza k zhoršeniu prognózy (odhadu ďalšieho vývoja) ani v prípade stimulácie tvorby vajíčok už počas ranného štádiu rakoviny [14]. Tu je však treba podotknúť, že v prípade týchto štúdii sa nejedná o rovnakú populáciu žien. Neplodnosť sa pochopiteľne lieči u neplodných (starších) žien, darkyne vajíčok sú naopak zdravé (mladé) ženy.

Napriek týmto výsledkom, resp. práve pre nedostatky týchto štúdií, sa viacerí autori zhodujú na potrebe vytvorenia dlhodobých, dopredu plánovaných štúdií sledujúcich vývoj v čase (prospektívnych) a národných registrov darkýň vajíčok [4 ,6]. Bez prospektívnej štúdie, ktorá by sa priamo sústredila na darkyne vajíčok, sa nedá s určitosťou povedať, že riziko rozvoja rakoviny bude rovnaké ako v prípade riešenia neplodnosti.

Pro Zeptej se vědce odpovídal Luboš