Bakteriálne lyzáty, napríklad známy prípravok OM-85 (Broncho-Vaxom) [1], sú látky získané z častí baktérií, ktoré sa bežne vyskytujú pri infekciách dýchacích ciest. Ich hlavnou úlohou je „natrénovať“ imunitný systém, aby vedel rýchlejšie a účinnejšie reagovať, keď sa s týmito baktériami stretne „naostro“. Tento účinok sa označuje ako imunomodulačný. Znamená to, že lyzáty pomáhajú imunitnému systému reagovať primerane, nie príliš slabo, ale ani prehnane. Cieľom je dosiahnuť lepšiu rovnováhu v obrane tela proti infekciám.
Lyzáty pomáhajú v prevencii opakovaných infekcií, najmä u detí v predškolskom veku, ale aj u dospelých. Podávajú sa najčastejšie ústne vo forme tabliet či kapsúl, pod jazyk alebo do nosa. Keď sa lyzáty podávajú pod jazyk alebo nosom, pôsobia najmä na slizniciach, teda tam, kde sa infekcia zvyčajne začína [2]. Najvhodnejším spôsobom podania je aplikácia pod jazyk, pretože táto časť úst je dobre prekrvená a tenká, čo pomáha účinným látkam rýchlejšie sa vstrebať. Keď sa prípravok nechá len voľne rozpustiť v ústach alebo prehltne, časť účinku sa môže stratiť, pretože látky musia najprv prejsť cez tráviaci systém. Po podaní lyzátov sa imunitný systém dostane do stavu akejsi „pohotovosti“ a je pripravený zasiahnuť okamžite, keď sa infekcia rozbehne. Je to trochu podobné ako očkovanie, len namiesto reakcie na jeden konkrétny vírus či baktériu sa imunitný systém pripravuje všeobecnejšie, na širšie spektrum patogénov [3].
Skvelou správou je, že podľa množstva klinických štúdií to naozaj funguje! Ako príklad môžeme uviesť štúdiu, kde u 188 detí došlo k 50 % zníženiu počtu infekcií oproti placebu a účinok pretrvával ešte niekoľko mesiacov po skončení liečby [4]. Iná štúdia zaznamenala až o 68 % menej zápalov stredného ucha u sledovaných 210 detí [5]. Navyše vďaka menšiemu počtu infekcií sa znižuje aj potreba podávať antibiotiká, čo je dnes veľmi dôležité, najmä kvôli problémom s antibiotickou rezistenciou, nadužívaním či nesprávnym užívaním antibiotík [6]. Ak Vás to zaujíma detailnejšie, odporúčam bližšie preskúmať tzv. Delphi štúdiu z roku 2024, kde skupina 30 expertov vytvorila akúsi odbornú zhodu o tom, ako lekári vnímajú význam prevencie opakovaných respiračných infekcií (u detí aj dospelých), a do akej miery podporujú využívanie bakteriálnych lyzátov a podobných látok [7].
Vaša otázka ohľadom „prestimulovania“ imunity a rizika autoimunitných ochorení je úplne na mieste. Našťastie, doterajšie výskumy ukazujú, že riziko je veľmi nízke. Ako príklad môžeme uviesť štúdiu, v ktorej sledovali deti so zníženou hladinou protilátky IgA (tie sú náchylnejšie na autoimunitné ochorenia), a ani po štyroch rokoch užívania OM-85 sa u nich autoimunita nerozvinula [8]. Krása imunomodulačných prípravkov spočíva v tom, že na jednej strane dokážu imunitný systém povzbudiť, aby bojoval účinnejšie proti infekciám, no na strane druhej dokážu aj redukovať zápal, a to znížením tvroby tzv. prozápalových cytokínov a naopak zvýšením tvorby protizápalových cytokínov. Tento stav môže byť pre nás výhodný, pretože v niektorých prípadoch „vysoký“ zápal je pre náš organizmus horší ako samotná infekcia.
Môže však vzniknúť obava, či táto „pohotovosť“ imunitného systému nie je pre organizmus záťažou [9–11]. Odpoveď ponúka princíp tzv. trénovanej imunity – nejde o trvalo aktívne imunitné bunky, ale o ich lepšiu pripravenosť. Bunky zostávajú v pokoji a až po stretnutí s patogénom reagujú rýchlejšie ako predtým. Kým pri prvom kontakte môže reakcia trvať niekoľko dní, pri opakovanom už len niekoľko hodín. Nejde teda o stav chronického zápalu alebo celotelového stresu, ale o efektívnejšiu a vyváženejšiu obranu [12–13].
Zaujímavosťou je, že bakteriálne lyzáty sa dnes skúmajú aj ako pomocníci v liečbe niektorých druhov rakoviny. Nie je to úplne nový nápad – už koncom 19. storočia lekár William Coley používal podobnú „vakcínu“ na liečbu nádorov [14]. Dnes vieme, že takéto látky dokážu povzbudiť vrodenú aj získanú imunitu tak, aby sa lepšie rozpoznávali a ničili nádorové bunky. Najznámejším príkladom je vakcína BCG, ktorá sa okrem očkovania proti tuberkulóze používa aj pri liečbe karcinómu močového mechúra [15].
Na záver je možné dodať, že bakteriálne lyzáty sú bezpečné, účinné a môžu byť skvelým nástrojom prevencie najmä u detí, ktoré si „prinášajú“ zo škôlky jednu infekciu za druhou.
Pro Zeptej se vědce odpovídala Zuzka
Zdroje:
[1] https://doi.org/10.1002/alr.22276
[2] https://doi.org/10.1016/j.arcmed.2011.04.003
[3] https://doi.org/10.1016/j.anai.2015.02.008
[4] https://doi.org/10.1007/bf02850109
[5] https://doi.org/10.1007/s00405-011-1816-3
[6] https://doi.org/10.1378/chest.119.6.1742
[7] https://doi.org/10.1080/21645515.2022.2106720
[8] https://doi.org/10.1016/j.intimp.2011.06.009
[9] https://doi.org/10.1016/j.freeradbiomed.2013.07.003
[10] https://doi.org/10.2147/CIA.S158513
[11] https://doi.org/10.1016/j.arr.2008.07.002
[12] https://doi.org/10.1016/j.jaci.2024.09.005
[13] https://doi.org/10.1038/s41581-022-00633-5