V prípade tejto otázky nejde o intoleranciu na bielkovinu kravského mlieka, ale o alergiu. Súčasná odborná literatúra rozlišuje len alergiu na bielkovinu kravského mlieka (skratka ABKM) a laktózovú intoleranciu.
Na začiatok je určite potrebné vysvetliť rozdiel medzi alergiou a intoleranciou. Alergia je imunitne podmienená reakcia. Intolerancia vzniká na podklade nedostatočnosti, napríklad určitého enzýmu, v organizme – niektoré látky v tele spracovávame pomalšie alebo ich nevieme odbúrať vôbec (príčinou sú menšie množstvá enzýmu, jeho horšie funkcie atď.).
Alergia na bielkovinu kravského mlieka je ochorenie, ktoré sa vyskytuje najmä u detí (kojencov) a len veľmi zriedka postihuje dospelých ľudí [1]. ABKM by nemala byť zamieňaná za laktózovú intoleranciu. Laktózová intolerancia je spôsobená horším trávením mliečneho cukru – laktózy. V takom prípade v organizme chýba alebo dobre nefunguje enzým, tzv. laktáza, ktorá je zodpovedná za rozklad laktózy. Laktózová intolerancia sa, na rozdiel od ABKM, vyskytuje najmä u dospelých a len veľmi zriedka u detí [1].
ABKM je neprimeraná zápalová reakcia imunitného systému na niektorú z bielkovín kravského mlieka. Kravské mlieko obsahuje viac ako 30 rôznych bielkovín (nielen zmieňovaný kazeín, ale napr. aj laktoglobulín, betalaktalbumín a mnoho ďalších) [2, 3], pričom každá z nich môže vyvolávať neprimerané zápalové reakcie.
Pri takejto zápalovej reakcii imunitný systém mylne reaguje na niektorú z bielkovín v kravskom mlieku a začne tvoriť protilátky. Imunita sa správa, akoby nám táto bielkovina mala škodiť, podobne ako napríklad vírusy či baktérie, a nie prospievať ako živina. Tieto protilátky spolupracujú s inými imunitnými bunkami a spúšťajú uvoľňovanie chemických látok, ktoré vyvolávajú zápal a spôsobujú príznaky typické pre alergiu, ako je ekzém, hnačka, vracanie, astma, nádcha (česky rýma) a niekedy, v extrémnom prípade, až ťažká alergická reakcia (anafylaktický šok) [4].
Pokiaľ človek s ABKM konzumuje mlieko aj naďalej, dochádza k opakovanému spusteniu neprimeranej zápalovej reakcie v organizme, k uvoľňovaniu zápalových látok a vzniku vyššie popísaných symptómov [4]. Človek s ABKM by mal zo stravy úplne vylúčiť mliečne produkty [4].
Niektoré bielkoviny môžu mať síce rovnaký názov aj u rôznych domácich zvierat, ale neznamená to, že ide o úplne identickú zlúčeninu, ktorá vyvolá úplne rovnakú alergickú reakciu. Navyše, kravské a ovčie mlieko sa líšia v zložení bielkovín, a tak človek alergický na niektorú z bielkovín kravského mlieka nemusí mať problém s ovčím mliekom, keďže bielkovina spúšťajúca alergickú reakciu nemusí byť v ovčom mlieku prítomná [3].
Pro Zeptej se vědce odpovídala Katka
Zdroje:
[1] https://doi.org/10.1080/07315724.2005.10719507
[2] https://doi.org/10.3168/jds.S0022-0302(04)73319-6
[3] https://doi.org/10.1016/j.smallrumres.2006.09.013
Další čtení prověřené autorem:
Náš dotaz číslo 379: https://zeptejsevedce.cz/dotazy-a-odpovedi/0379-skodlivost-kravskeho-mleka/