Správne načasovanie príletu na hniezdiská je predovšetkým pre diaľkovo migrujúce druhy vtákov vskutku delikátny počin. Ich zimoviská v tropických diaľavách a hniezdiská na severe delia tisíce kilometrov. Oba typy prostredia sa nachádzajú v odlišných podnebných pásmach s vlastnými klimatickými prvkami. Nesprávne načasovanie migrácie môže zmariť nielen úspešné hniezdenie, ale aj život samotného jedinca. Príliš včasný prílet, keď zima ešte nepoľavila, ohrozuje vtáky vyhladovaním, prílišné otáľanie ale znižuje šance na obsadenie a výber vhodného teritória a partnera.

Migračné správanie vtákov je ovplyvnené celou plejádou mechanizmov a faktorov, od vnútorných po vonkajšie. Ich dôležitosť sa však líši medzi druhmi a ich úloha nie je vždy úplne pochopená [2]. Načasovanie migrácie je často pod silnou genetickou a endogénnou (vnútornou) kontrolou súvisiacou s biologickými hodinami zosúladenými so zmenami vo fotoperióde (dĺžke doby denného svetla) v priebehu roku [1]. Migráciu môže okrem toho spustiť kombinácia zmien teplôt a dostupnosti potravy, nepriazne počasia, sociálnych stimulov či kondície jedinca [2].

Skoršie jarné prílety migrantov na hniezdiská v našich končinách sú v súlade s rastúcimi globálnymi teplotami, a teda rýchlejším nástupom jari v posledných dekádach. Ako vtáky na zimoviskách „vedia“, že jar doputovala na hniezdiská skôr než rok predtým? Vedie sa o tom živá odborná debata, žiaľ, stále bez jasnej odpovede. Tradične sa predpokladalo, že vtáčí migranti sú schopní na základe rôznych indikátorov v prostredí priamo počas migrácie vycítiť rýchlejší nástup jari na hniezdiskách. Ako odpoveď na to môžu zvýšiť svoju migračnú rýchlosť, napríklad skrátením prestávok potrebných k doplneniu „paliva“ počas migrácie [3]. Toto vysvetlenie ale naráža na fyziologické limity migrujúcich vtákov. Ďalšou možnosťou je, že otepľujúce sa podnebie nejakým spôsobom zvýhodňuje jedincov, ktorí prilietajú skoro. Inými slovami, k postupnému posunu jarných príletov vtákov dochádza v dôsledku pozitívneho výberu týchto jedincov [4]. Posun je ale spravidla pomalší, než by zodpovedalo zmenám prostredia, a doplácajú na to hlavne diaľkovo migrujúce vtáky.

Celá záležitosť je však ešte o niečo zložitejšia – vtáky môže na zimoviskách zdržať napríklad nepriaznivý stav prostredia, kvôli ktorému si nedokážu vytvoriť dostatočné predmigračné zásoby tuku (a tiež svalov), alebo nepriaznivé počasie a hľadanie vhodných oddychových zastávok priamo počas migrácie [3, 5].

Migrujúce vtáky sú v súčasnosti jednou z najohrozenejších skupín vtákov hlavne kvôli strate prirodzeného prostredia, legálnemu a ilegálnemu lovu, zníženej dostupnosti potravy a už spomínaným klimatickým zmenám [6, 7]. Vtáčie druhy sa líšia svojou citlivosťou k jednotlivým signálom životného prostredia a „nečítajú” ich preto rovnako. To môže vyústiť v nesúlad v načasovaní dôležitých fáz životných cyklov (tzv. fenologický nesúlad) prepojených druhov ako predátorov a koristi, alebo hniezdnych parazitov a ich hostiteľov [8, 9]. Teplejšia klíma ale niektorým migrantom zrejme vyhovuje a zvyšuje ich hniezdnu úspešnosť alebo počet hniezdnych pokusov [10].

Pro Zeptej se vědce odpovídal Peter