Laktácia, teda tvorba a sekrécia mlieka, predstavuje mimoriadne zložitý biologický proces, ktorý je riadený mnohými hormonálnymi signálmi pochádzajúcimi od matky a placenty [1].
Počas tehotenstva sa hladina rôznych hormónov vrátane progesterónu, estrogénov a prolaktínu násobne zvyšuje, čo stimuluje rast prsníkov a vývin mliečnych žliaz, ktoré postupne nadobúdajú schopnosť tvoriť mlieko. Keďže veľká časť týchto hormónov pochádza z placenty, ich hladina po pôrode prudko klesne. Prudký pokles progesterónu spolu s vysokými hladinami prolaktínu sú impulzom pre tvorbu mlieka [2, 3]. Mlieko sa tvorí a uskladňuje v bunkách prsných žliaz. Napokon, keď sa bábätko prisaje na prsník, matke sa zvýši (mimo iných hormónov) aj hladina oxytocínu, ktorý stimuluje samotné uvoľňovanie mlieka z prsníkov [2].
Vyvolať laktáciu u ženy bez predošlého tehotenstva je teoreticky možné, avšak existuje len veľmi málo prác, ktoré sa tejto téme venujú. Podľa dostupných zdrojov sa dá laktácia vyvolať farmakologicky aj nefarmakologicky. Nefarmakologický prístup zahŕňa pravidelnú, opakovanú stimuláciu bradaviek masážou alebo odsávačkou, čo vedie k zvýšenej tvorbe prolaktínu (hormón stimulujúci tvorbu mlieka) [3]. Pri farmakologickom vyvolaní sa ženám počas niekoľkých týždňov až mesiacov podávajú estrogény a progesterón, ako aj oxytocín a látky zvyšujúce hladiny prolaktínu [3]. Experimenty na zvieratách však ukázali, že takto vytvorené mlieko môže mať napríklad odlišné koncentrácie bielkovín a tukov [4, 5], teda aj inú výživovú hodnotu. Je však dôležité poznamenať, že tieto metódy zďaleka nie sú bežne praktizované a ich účinnosť a bezpečnosť si vyžaduje ďalší výskum.
Keďže hranica medzi prirodzeným a umelým môže byť vnímaná z rôznych uhlov pohľadu, je ťažké určiť, do akej miery je laktácia u ženy bez predošlého tehotenstva prirodzeným procesom. Naše prežívanie závisí od chemických reakcií, ktoré sa nepretržite odohrávajú v našom tele. Laktácia je taktiež riadená chemickými, hormonálnymi zmenami, ktoré vieme napodobniť podávaním farmák. Ak sa laktácia spustí podávaním hormónov, biologicky je to veľmi podobné tomu, čo sa deje prirodzene v období tehotenstva a narodenia bábätka. Keďže však takáto laktácia nenastáva spontánne, ale v dôsledku vonkajších zásahov, z tohto pohľadu ju možno označiť za neprirodzenú.
Miera „prirodzenosti“ významne závisí od našich poznatkov; čím lepšie rozumieme fungovaniu určitého systému, tým účinnejšie ho dokážeme napodobniť a kontrolovať pomocou farmák. Vyvolaná laktácia môže mať veľké výhody, a to nielen z hľadiska výživy, ale aj posilnenia väzby medzi matkou a bábätkom. Keďže je však táto oblasť relatívne málo preskúmaná, je potrebné vykonať ďalšie štúdie, ktoré by nám pomohli pochopiť prínosy a riziká indukovaného dojčenia.
Pro Zeptej se vědce odpovídala Katka
Zdroje:
[1] https://www.sciencedirect.com/topics/nursing-and-health-professions/human-placenta-lactogen
[2] https://doi.org/10.1016/B978-0-323-68013-4.00003-1
[3] https://doi.org/10.1177/089033440201800311
[4] https://doi.org/10.1111/rda.14348
[5] https://doi.org/10.1007/s00580-016-2243-z
Další čtení prověřené autorem:
https://www.mayoclinic.org/healthy-lifestyle/infant-and-toddler-health/expert-answers/induced-lactation/faq-20058403https://www.nhs.uk/start-for-life/baby/feeding-your-baby/breastfeeding/breastfeeding-challenges/milk-supply/